Agapornis

Agapornis šedohlavý

17. srpna 2010 v 19:38 | Parrotik ♥
Tento najmenší chovaný zástupca afrického rodu Agapornis bol opísaný roku 1778 Johannom Friedrichom gmelini ako jediný zástupca spomínaného rodu, ktorý sa nevyskytuje na africkej pevnine. Agapornis sivohlavý, medzi českými chovateľmi nazývaný podľa latinského druhového mena cana, obýva jeden z najväčších ostrovov sveta Madagaskar, konkrétne pobrežné oblasti, centrálne náhornej plošine sa vyhýba. Človekom bol vysadený aj na okolité ostrovy a súostrovia a dokonca do juhoafrickej provincie Natal, napriek tomu zostáva typickým predstaviteľom madagaskarskej ornitofauny. Uvedené oblasti cany obsadili v dvoch poddruzích, väčší poddruh ablectanea bol opísaný až r.1918 Bangs z juhozápadnej časti ostrova. Na rozdiel od nominálnej formy je táto nielen väčší, ale aj zelená farba má modrastý, nie žltý nádych, aj sivá farba hlavy a pŕs má fialový ostín.

Agapornis sivohlavý je tiež jediným druhom svojho rodu, ktorý nemá na svojom operenia aspoň kúsok červenej farby. Takisto ho niektorí systematikové predstavujú ako akýsi prechod od vlastných Agapornis k rodu netopierích papoušíků rodu Loriculus.

Tento druh papagája vo svojej domovine vystupuje do výšky až 1000 m nm, obýva skôr otvorené krovinaté krajiny, okraje lesov alebo ich sna. Vyskytujú sa maximálne v skupinách o 5 - 20 jedincoch, často ich nájdeme v spoločnosti bábik rodu Lonchura alebo snovacích rodu Foudia, ako migrujú po ryžových poliach. Väčšinu dňa trávia na zemi hľadaním semien, výhonkov bylín a listov. V určitej časti roka vyhľadávajú aj zrelé šťavnaté ovocie. Sú ostražití, ich let je veľmi rýchly s naznačenými oblúkmi. Hniezdia v období dažďov, do dneška nie je väčšina údajov o ich hniezdnu aktivite stopercentne zmapované. Po vyhnízdění sa rodinné skupinky túlajú krajinou a migrujú podľa ponuky potravy.

Cany sa do Európy dostali živej takmer 100 rokov po svojom popísanie, po roku 1860 sa objavujú v zoo v Regent's park v Londýne, už 19 rokov potom, sa vystavujú na II. výstave vtáctva v Prahe. Odchovy na seba nedali dlho čakať, aj u nás sú zdokumentované čiastočné aj úplné odchovy už onedlho po 2.svetovej vojne, aj keď je pravdepodobné, že k nim došlo aj skôr. Napriek tomu sa tento druh nikdy nestal tak rozšíreným, ako iné druhy rodu. Isté oživenie ich chovov nastalo až po roku 1989, kedy sa v niekoľkých vlnách uskutočnili dovoz šedohlavých Agapornis. Keď vyjdeme z počtov dovezených jedincov a zo súčasnej dopytu a ponuky, dovolíme si odvážnu, celkom určite kontroverzný prognózu - tento druh stále nevieme tak, aby sme ho zachovali v chove po x generácií, bez toho aby sme potrebovali ďalšie jedinca z voľnej prírody. Ani v západných krajinách, kde je tento Agapornis viac rozšírený a kde sa vyskytli aj modifikácie sfarbenie, nedosahujú jeho stavy nejaké oslňujúci vyššie. Ak nespojíte sily a nenaučíme sa technológiu chovu vedúce k pravidelným odchovům, sú cany adeptom na jedny z prvých papagájov, ktoré po zastavení dovozu do EÚ zmizne z chovov u nás i vo mnohých ďalších krajín. Avšak zatiaľ tu máme ešte z čoho brať, tak sme sa rozhodli byť ďalšími v rade tých, ktorí poskytnú skúsenosti zo svojho chovu v snahe udržať tohto krásneho papagája u našich chovateľov.

Agapornis sivohlavý správame cca od roku 2003, kedy sme získali do nášho chovu odchytovej jedinca - celkom 3 páry. Od roku 2005 je pravidelne odchovávame, napríklad jeden pár vychovala počas dvoch sezón 13 mláďat. Avšak sa potýkame s problémom úhynov odstavených mláďat do veku 1 roka, percento takto stratených mláďat v niektorých sezónach dosahuje až 30%. Na tomto probléme spolupracujeme s prednou pražskú veterinárnu klinikou v čele s MVDr.L.Nečasovou, jednou z našich najlepších kapacít na problematiku vtáčích chorôb. Problematika ich chovu sa dá rozdeliť do niekoľkých najdôležitejších bodov, na ktorých závisí drvivá väčšina rozhodujúci o úspechu či sklamanie - chovné zariadenie, hniezdnu búdky a materiál, kŕmenie. Tieto body sa v našom chove stali alfou a omegou, ostatné podmienky boli a sú úplne štandardné. Máme tým na mysli např.teplotu počas zimovania - 5 až 15 st.C, vek mláďat v čase zaraďovania do ďalšieho chovu - cca 12 mesiacov. Na tomto mieste by sme radi spomenuli znášanlivosť týchto Agapornis. Medzi chovateľmi sa bežne traduje nevhodnosť ich chovu v drobnými exotov, pričom práve s týmito druhmi sú cany vídaná v prírode. Pravda je samozrejme na strane prírody, je možný spoločný chov, ale nie v malých voliérkách s dvoma bidélko - tohle síce opakujeme stále dookola, na druhú stranu to stále chovatelia zabúdajú a potom šíria správy o neznášanlivosti - veľké zarastené voliéry dávajú týmto agapornisům i drobným exotům optimálne podmienky. Avšak aj chov s papagájmi je docela dobre možný - máme vyskúšané tieto druhy: papagáj kráľovský, Aymara pruhovaný, kakariki rudočelý a žlutočelý. Chov vo viacerých pároch sme skúšali iba raz v naozaj veľké a rozľahlé voliére obsadenej niekoľkými druhmi papagájov a bažanty - tri páry šedohlavých fungovali celkom dobre, ale o hniezdenia sa nepokúšali. Samostatný chov druhu v kŕdli rozhodne neodporúčame, dochádza neustále k potýčkam a napádaním vedúcim k zbytočným mortality.

Chovné zariadenia

Už v predchádzajúcom odseku sme naznačili ideálne zariadenie pre chov tohto druhu papagája - rozľahlé a zarastené záhradné voliéry s vykurovanú ubikácií pre prezimovanie. Agapornisové síce zeleň ničia, ale ak je vegetácia dostatok, stačí rastliny regenerovať. Navyše sa cany o vegetácii zaujímajú hlavne v čase hniezdenia, čo ešte rozvedieme v ďalšom odseku. Sú to veľmi plachí a nervózny vtáky, ktorým trvá dlhú dobu, než si zvyknú na zariadenia a chovateľa, často zostanú ostražití nastálo. Ak nemáte možnosť vybudovať takéto zariadenie a napriek tomu sa chcete pokúsiť o chov týchto papoušíků, väčšinou sú Vám odporúčajú prepravkách klietky. Síce sme takto vedenej a úspešné chovy videli, ale v našom chove je nepoužívame, pretože sa nám u tohto druhu vôbec neosvedčili. Zistili sme, že vtákom viac vyhovujú drôtené klietky s krytým rohom a zakomponované do izbovej zelene alebo aspoň nejaké rastlinné stafáže a navrch k tomu umiestnené čo najviac v miestnosti. V takýchto klietkach sa cany cíti nielen bezpečne, ale zároveň majú rozhľad do okolia. Jeden náš chovný pár má z takejto klietky umožnený voľný prelieta po miestnosti a pravidelne hniezdi v búdke voľne položené na strope klietky. Dĺžka klietky pre chov jedného páru Agapornis šedohlavých by mala byť aspoň okolo 1 m.

Hniezdnu búdky a materiál

Cany patrí k tým niekoľkým málo druhom papagájov, ktorí si aktívne nosia do dutiny stavebný materiál, ktorý používajú na výstelku hniezdnu kotlinky. Nosia ho prevažne samičky, ktoré si jeho kúsky zastrkávají do peria kostřece. Aj z tohto dôvodu sú kúsky vždy v tvare akejsi rezančeky. Nedá sa povedať, že by kvôli spomínanému tvare preferovali nejaký druh lístia či tráv, opracovať prakticky čokoľvek do uvedenej podoby dokážu úplne skvele, napríklad majú vo veľkej obľube papier používaný na dno klietok. V tejto súvislosti by sme radi upozornili, aby chovatelia dôkladne kontrolovali predkladaný sortiment prírodného materiálu - pozor na jedovaté druhy naše i exotické. V každom prípade je predloženie výberu stavebného materiálu podmienkou pre zahniezdenie, aspoň v našom chove tomu tak je.Co sa týka veľkosti a typu hnízdní dutiny, tak nemožno konštatovať nejaký univerzálny návod. V našom chove cany preferujú drevené búdky rozdelené na dve komory - jedná sa o ležatej búdky veľkosti pre andulky, ktoré majú vo vnútri ešte prepážku s druhým vletovým otvorom. Vtáky týmto budkám jednoznačne dávajú prednosť, pravdepodobne sa tu cítia bezpečnejšie. Rozhodne odmietajú kmeňové dutiny, jeden pár nám zahnízdil aj vo veľkej búdke pre amazoňan, ktorá zostala v ich voliére po predchádzajúcich obyvateľoch.

Kŕmenie

Vtáky z odchytu sú veľmi konzervatívne a väčšinou je zázrak, keď sa okrem zmesi zrnín naučí prijímať aspoň zelené, jablko, máčané zrnín či vaječnú míchanici. V našom chove sa ich kŕmna dávka pozostáva z niekoľkých základných komponentov, ku ktorým dostávajú zelené kŕmenie, jablká, namočené a naklíčené zrnín rovnakých druhov ako v ich zmesi, v sezóne lata tráv. Samozrejmosťou je grit z morských lastúr, čerstvá voda a kvalitné pocíť - z listnatých i ihličnatých drevín. Ešte než rozvedieme základné komodity kŕmnej dávky, jedno malé upozornenie: tento druh Agapornis je veľmi chúlostivý na kvalitu a druhy kŕmenie, väčšinou stačí málo a my si môžeme u veterinára pri pitve prezrieť ich zničenú pečeň! Je to štatisticky jedna z najčastejších príčin mortality šedohlavých Agapornis v ľudskej starostlivosti.

Základom kŕmenia je zmes kvalitných zrnín. My používame zmes pre drobné astrildovité značky Deli Nature, do ktorej občas pridávame zmes diviačej semien rovnakej značky. Klasické zmesi pre malé papagáje nie sú pre tento druh vhodné, podobne ako pre Agapornis oranžovohlavé - Agapornis pullaria.A už vôbec nepodávajte slnečnicu a iné olejniny! Ďalšie zložkou sú kvalitné granule značky Harrisons bird foods - SUPER FINE. Granule majú odlišné zloženie pre pokojovej a hniezdnu obdobia a vtáky až na odchytovej výnimky je neuveriteľne radi konzumujú. Ako doplnok k týmto granulám používame ovocné granule Nutribird UNI komplet. Posledným komponentom našej základnej kŕmnej dávky sú vaječná míchanice značky All pet SAN MIX zmiešaná s hmyzie zmesou PRIMA softbill, ktorá obsahuje aj celé sušené larvy hmyzu. Uvedenú zmes majú k dispozícii po celý rok, aj keď v mimohnízdním období nepravidelne.

Agapornis sivohlavý je naozaj perlou madagaskarskej prírody. Myslíme si, že je to jeden z druhov, ktorému veľa dlhujeme, koľko can zaplatilo životom naše neznalosti ich životných potrieb, to už nikto nikdy nespočíta. To, že sa nám podarí vybudovať v chovateľských zariadeniach silné kmene týchto papagájov, bude len drobná odplata krásnemu pokladu tajuplného ostrova.

Agapornis-známe druhy

17. srpna 2010 v 19:28 | Parrotik ♥

-ZNÁME DRUHY AGAPORNISOV
1- agapornis ružovohrdlý
2- agapornis ružovohrdlý pastelovo modrý
3 - agapornis škraboškový
4 - agapornis sivý


- CHARAKTERISTIKA
- Dĺžka: 14 cm
- Priemerná životnosť: 10 rokov
- Rozdiely pohlaví : Pohlavie väčšinou dokáže určiť len odborík ( pri agapornisovi sivom majú samičky zelené hlavy)

AGAPORNISY -
Tieto malé 13-16 cm inteligentné africké papagájovité vtáky sú skupinou deviatich rôznych druhov. Hodia sa k chovateľom, ktorí im nezabúdajú poskytnúť pozornosť a rozptýlenie. Iba v takom prostredí dokážu byť svojou spoločenskou povahou príjemnými spoločníkmi. Majú milý a radostný výraz. K majiteľovi si vytvárajú silné puto. Sú to veľmi zvedavé a nebojácne vtáky so silným teritoriálnym vnemom, je preto niekedy ťažké pridať k ním spoločníka rovnakého, alebo iného druhu. Pri nesprávnom postupe a nevhodnom umiestnení druhov párov k sebe , napádajú spoločníka a útočia na najzraniteľnejšie miesta. Nedostatkom starostlivosti trpia a chovajú sa problematicky. Majú hlučný prenikavý a ostrý hlas. Agapornisa nie je vhodné držať samotného. Jeho mentalita ho predurčuje na život v páre a je od partnera zavislý. Spárovanie má svoju postupnosť a síce s prínosom ďalšieho jedinca pôvodného z klietky vyberieme, túto vyčistíme a zmeníme zariadenie klietky novými konármi a bidlami. Potom vpustíme do klietky vtáky spoločne. Je nevyhnutné sledovať nasledovné chovanie vtákov a pri prípadnej šarvátke zasiahnuť jemným oparom vlažnej vody z rozprašovača.
V priemere sa dožívajú 15 rokov. Pohlavie je u väčšiny druhov ťažko rozlišiteľné.
Agapornisom ponúknime zmes semien pre agapornisy,proso,granulované krmivo pre agapornisy, ovocie, zeleninu a zelené krmivo, grit a vlažnú čistú vodu.
Klietka pre agapornisy má byť skôr širšia ako vyššia a priestranná. Búdky na hniezdenie rozmerov 25x15x20 /šírka,výška,hĺbka/, vletový otvor 5-6 cm. K búdke je nutné poskytnuť aj stavebný materiál, ktorým sú tenké vetvičky.
Hniezdo si budujú asi 2 týždne. Znáška býva v počte 3-7 vajec, ktorých inkubačná doba je orientačne 21 dní a mláďatá sú na rodičoch závislé 8 týždňov. Agapornisy sú pohlavne dospelé v deviatich mesiacoch. Ideálna teplota hniezdenia je 20°. Vlhkosť zvyšujú čerstvé vrbové prútiky a pravidelné podanie čistej vody, v ktorej sa samica pravidelne kúpe a mokrá zasadne na vajíčka. Často sa stáva, že sa samica chová agresívne k svojim mláďatám, trhá im perie a hryzie ich, prípadne vyhodí z hniezda. V tomto prípade je nutné zhodnotiť možnosť umelého dokrmu mláďat


Popis Agapornisa Rúžovohrdlého

22. července 2010 v 13:22 | Papoušek XXX


AGAPORNIS RÚŽOVOHRDLÝ Agapornis roseicollis


  • Veľkosť :približne 16-17 cm
  • Rozlíšenie pohlavia : určenie pohlavia nieje jednoduché,skúsený chovateľ vie podľa vzdialenosti nôh určiť pohlavie.samice okolo jedného roka majú nožičky viac od seba ako samci.
  • Povaha : k jedincom svojho druhu sa správajú väčšinou dobre.nemali by sme ich chovať so slabšími druhmi vtákov.nikdy nedávame nového agapornisa k druhému do jeho klietky alebo voliéry mohlo by dojsť k šarvátkam.
  • Chovateľské zariadenie : môžeme ich chovať vo väčšej klietke alebo voliére.konštrukcia voliéry by mala byť z kovu,pretože agapornisy su ničitelia dreva a stále majú potrebu ohrýzať.
  • Potrava : kŕmime ich zmesou pre agapornisy ktorú dopĺňame o kúsky ovocia ,zeleniny a rôzne druhy tráv..piesok na trávenie grit a sépiovú kosť by mali mať k dispozícii stále.
  • Denná činnosť : jedná sa o "živé" vtáky ktoré okrem lietania radi šplhajú.zdržiavajú sa vo všetkých častiach voliéry.ich hlas je dosť prenikavý.veľmi radi sa kúpu.musíme im často dávať konáre stromov kvôli ich potrebe stále niečo "hrýzť".ak ich chováme dnu ,mali by sme ich často rosiť.
  • Hniezdenie : samice si  nosia materiál na hniezdo zasunuté v perí.nesplietajú si hniezdo až tak veľmi ako agapornisy škraboškové alebo fishery.samica znáša 3-5 bielych vajíčok.samica na nich sedí  asi 20-22 dní.po mesiaci až mesiaci a pol mláďatá opúšťajú hniezdo.aj po opustení ich rodičia dokrmujú.môžu zahniezdiť aj viac krát do roka.


Všetky tie popisy zdroj: ˇˇČvirikˇˇ

Popis Agapornisa Fischerovho

22. července 2010 v 13:21 | Papoušek XXX

AGAPORNIS FISCHEROV Agapornis fischeri


  • Veľkosť :14-15 cm
  • Rozlíšenie pohlavia : platí to isté ako u agapornisov škraboškových..
  • Povaha :k jedincom svojho druhu sa agapornisy správajú spoločensky.môžeme chovať viac párov v jednej voliére.je dobré ak sa v jednej voliérke nachádza buď 1 pár alebo 3 a viac párov.do voliérky by sme mali púšťať agapornisy naraz ,aby nedošlo k "hádkam" o už obsadené teritórium.
  • Chovateľské zariadenie : môžeme ich chovať vo väčšej klietke alebo voliére.konštrukcia voliéry by mala byť z kovu,pretože agapornisy sú ničitelia dreva a stále majú potrebu ohrýzať.
  • Potrava : kŕmime ich zmesou pre agapornisy ktorú dopĺňame o kúsky ovocia ,zeleniny a rôzne druhy tráv..piesok na trávenie grit a sépiovú kosť by mali mať k dispozícii stále.
  • Denná činnosť : jedná sa o "živé" vtáky ktoré okrem lietania radi šplhajú.zdržiavajú sa vo všetkých častiach voliéry.ich hlas je dosť prenikavý.veľmi radi sa kúpu.musíme im často dávať konáre stromov kvôli ich potrebe stále niečo "hrýzť".
  • Hniezdenie : vtáci si splietajú hniezdo z rôznych vetvičiek.najlepšie sa k tomu hodia vetvy vŕby. samica znáša 3-5 bielych vajíčok.mladé sa liahnu asi po 18-22 dňoch.hniezdo opúšťajú asi v šiestich týždňoch.aj po opustení hniezda sa zo začiatku vracajú späť do hniezda nocovať.rodičia ich ešte určitý čas  po opustení hniezda dokrmujú.

Popis AGAPORNISA ŠKRABOŠKOVÉHO

22. července 2010 v 13:18 | Papoušek XXX

AGAPORNIS ŠKRABOŠKOVÝ  Agapornis personata


  • Veľkosť : približne 15-16 cm
  • Rozlíšenie pohlavia : je ťažké určiť pohlavie u agapornisov.skúsený chovateľ pozná pohlavie podľa vzdialenosti nôh.samice majú nožičky ďalej od seba a bývajú o trošku väčšie ako samci.
  • Povaha : k jedincom svojho druhu sa agapornisy správajú spoločensky.môžeme chovať viac párov v jednej voliére.je dobré ak sa v jednej voliérke nachádza buď 1 pár alebo 3 a viac párov.do voliérky by sme mali púšťať agapornisy naraz ,aby nedošlo k "hádkam" o už obsadené teritórium.
  • Chovateľské zariadenie : môžeme ich chovať vo väčšej klietke alebo voliére.konštrukcia voliéry by mala byť z kovu,pretože agapornisy sú ničitelia dreva a stále majú potrebu ohrýzať.
  • Potrava : kŕmime ich zmesou pre agapornisy, ktorú dopĺňame o kúsky ovocia ,zeleniny a rôzne druhy tráv..piesok na trávenie grit a sépiovú kosť by mali mať k dispozícii stále.
  • Denná činnosť : jedná sa o "živé" vtáky ktoré okrem lietania radi šplhajú.zdržiavajú sa vo všetkých častiach voliéry.ich hlas je dosť prenikavý.veľmi radi sa kúpu.
  • Hniezdenie : nechávame ich hniezdiť až keď sú staršie ako 1 rok.samice znášajú asi 4 vajíčka .sedia na nich približne 20-22 dní .asi po 45 dňoch mláďatá opúšťajú búdu.aj naďalej sú kŕmené rodičmi.môžu zahniezdiť aj viac krát do roka.nemali by sme ich ale nechať hniezdiť viac ako 3 krát.
 
 

Reklama