Druhy anduliek a niečo o nich

22. července 2010 v 18:02 | Papoušek XXX |  Andulka
ZNÁME DRUHY ANDULIEK:
1 - papagájec vlnkovaný
2 - papagájec lutino
3 - blankytne modrý sivokrídly papagájec vlnkovaný
4 - opalínový kobaltovomodrý papagájec vlnkovaný
5 - sivý papagájec vlnkovaný
6 - recesívny škvrnitý papagájec vlnkovaný violeta
7 - opalínový dominantný škvrnitý papagájec vlnkovaný

- CHARAKTERISTIKA

- Dĺžka: 18 cm
- Priemerná životnosť:7 rokov
- Rozdiely pohlaví : Samičky majú nad zobákom hnedé nadnozdrie.

Andulky sú rozšírené takmer v celej Austrálii, okrem východného pobrežia a Tasmánie. Prirodzeným prostredím anduliek sú suché územia. Nenájdeme ich priamo na pobrežiach, dávajú totiž prednosť stromovému porastu lesostepí. Sú to veľmi spoločenské vtáky a hniezdia vo voľnejších kolóniách v dutinách starých alebo spráchnivených stromov v čase, keď po období dažďov vyraší tráva. Živia sa jemnými trávovými a bylinnými výhonkami a niektorými druhmi ovocia, ktoré v tomto období dozrieva. Sú najrozšírenejším druhom papagájovitých vtákov v celej Austrálii. Andulka všeobecne patrí medzi najlacnejšie dostupné vtáky na trhu u nás pre jej jednoduchý chov a veľkosť. Ľahko skrotne, určité jedince sa ľahko naučia rozprávať. Vyskytuje sa v zaujímavých farebných formách. Andulka je inak najobľúbenejšie chovaný vták. Dĺžka života andulky je veľmi premenlivá. Záleží to od genetických faktorov jedinca, starostlivosti o neho a od prostredia v ktorom žije. V priemere sa andulka dožíva 7-8 rokov, ale stáva sa, že niektorá sa dožije viac ako desať rokov.
Farebné formy a mutácie anduliek:
Andulky žijúce vo voľnej prírode sú žltozelenej farby s hustou čiernou vlnkovanou kresbou na vrchnej časti tela. Len príležitostne sa v kŕdli vyskytne vták sfarbený viac či menej do žlta. Časom vznikali ale prvé vyšľachtené formy a to žlté (Belgicko 1872). O pár rokov neskôr sa objavila modrá andulka (Belgicko 1878). Krížením nových farebných plemien vznikali stále nové varianty. V súčasnosti sa najbežnejšia žlto sfarbená forma nazýva lutino. Andulky lutino majú červené oči, samčekovia majú ružovkasté nadnozdrie, zriedkavejšie modré, ako u iných foriem. To isté platí aj pre albino, čisto bielo sfarbené andulky s červenými očami. Ďalšie neskôr vyšľachtené mutácie sú: belasá, kobaltovomodrá, sivomodrá, zelená, svetlozelená, tmavozelená, olivová, fialová (violeta). Neskôr vznikali aj strakaté mutácie, takzvané "straky". Rozlišujú sa genetickým základom. Pochádzajú zo Škandinávie a sú o niečo menšie ako ich austrálski príbuzní. Zaujímavou formou sú aj perličkové mutácie anduliek, ktoré majú na jednotlivých perách tmavé lemovanie a v strede svetlejšiu časť - perličku. K ďalším zaujímavým patria chocholaté andulky s rozlične tvarovaným chocholom na hlave.

Andulky sú všeobecne nenáročné na kŕmenie, ich jedálníček by ale aj napriek tomu mal byť dostatočne pestrý.
V chovproduktoch sú bežne dostupné zmesi prosa, repky a niektorých druhov obilnín (pšenica, jačmeň, ovos), ktoré sú pre andulky najvhodnejšie. Veľkou pochúťkou je pre nich "senegálske proso", ktoré dostať či už vo forme celých klasov, alebo ako zrno.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 ema | E-mail | 2. května 2011 v 13:40 | Reagovat

ahoj zaujímam sa o andulku blankytne...
hladám o nej čo najviac infomácií a našla som tvoju stránku a chcem sa ťa spýtať, že z akej knihy si čerpala všetky tieto informácie. Lebo ja mám knihu, ktorá sa volá VAšE VTáCTVO a všetky andulky sú v nej presne rovnako pomenované ako tieto a dokonca aj pomenované v rovnakom poradí. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama